Aký je rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom ?

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým prečo je niekto takmer každý deň vysmiaty od ucha k uchu a niekto pre zmenu chodí so sklonenou hlavou? Odpoveď je dosť problematická a dalo by sa o tom polemizovať snáď do večera.
Tento príspevok sa pokúsim sformulovať do viacerých odsekov, aby v tom bol väčší prehľad.

Na začiatok by sa dalo povedať, že úspešní ľudia sú prevažne optimisti či realisti a tí neúspešní sú skôr pesimisti. Ako som už písala v nedávnom príspevku, všetko je o pozitívnom myslení a o odhodlaní.
Ak si raz poviete, že niečo nezvládnete tak to jednoducho pustíte, odídete a zostanete sklamaní. Toto je dokonalý príklad pesimistu, ale optimista si povie, že to dokáže, pôjde za svojim cieľom a dostane sa cez všetky prekážky, ktoré mu prídu do cesty.






Úspešní ľudia si počas svojej cesty za cieľom predstavujú samotný cieľ a zameriavajú sa na neho počas celej svojej práce, ktorá za ním má smerovať. Vidia šancu a dokážu sa jej chopiť. Ak sa im to nepodarí na prvý pokus, jednoducho si povedia, že pri najbližšom pokuse to dokážu a obetujú pre túto vec všetko. Nie nadarmo sa hovorí, že ak chceš niečo mať, musíš niečo obetovať. Takíto ľudia berú zodpovednosť na seba a veria v seba samého. Nepotrebujú hádzať všetku záťaž na ostatných.
Kto verí sebe samému, dotiahne to ďaleko, pretože nekráča s davom, ale hľadá iné možné cesty či spôsoby k tomu ako sa dopracovať k už dopredu určenému cieľu. Hovorím dopredu. Áno, úspešný človek si na začiatku vytvorí zoznam pravidiel, alebo ich má uložené v svojej pamäti a riadi sa podľa nich. To však ale znovu zabŕdam k pojmom optimista či realista.
Podľa môjho názoru, si realista všetko na začiatku premyslí a vytvorí si zoznam pravidiel, podľa ktorých sa bude riadiť. Optimista pre zmenu nekoná presne podľa pravidiel, ale niektoré kroky jednoducho vykoná spontánne. Vyjde to alebo nie? Takúto otázku si položí pesimista. Optimista nemyslí na prehru, ale na výhru. Ak sa mu to nepodarí teraz, podarí sa mu to nabudúce, pretože vie, že predtým to nevyšlo. Nájde iný spôsob a poučí sa už z predtým vykonanej chyby. Myslím, že toto je cesta bojovníka a cesta úspešného človeka. Takáto osoba si nebude hovoriť "Dúfam, že to vyjde." Príde a povie: "Dokážem to!"

Čo poháňa úspešného človeka?
Poháňa ho výhra! Poháňa ho samotný priebeh cesty k cieľu a poháňa ho pohľad na ľudí, ktorí mu neverili a zhadzovali ho dole s poznámkami ako "nedokážeš to" a "nepodarí sa ti to." Neverili by ste koľko dokážu schopnosti ako vytrvalosť, silná psychika, sila zotrvať, dostatok motivácie, úžasní ľudia naokolo vás či naopak tí zlí.

Neúspešní ľudia sú ľudia, ktorí sú jedným slovom PESIMISTI. Za všetkými svojimi pokusmi o výhru vidia prehru, pády, depresie, závisť, žiarlivosť a podobne. Neúspešní sú tí, ktorí ohovárajú ostatných a žiarlia na to čo robia, pretože oni sami to nedokážu. Radšej budú intrigovať, pretože veria, že ich hlúpe poznámky odradia tých úspešných od svojho sna. Úspešní človek toto nikdy neurobí, pretože to nemá za potrebné. Pre neho sú takíto ľudia nuly a nikdy ich zaujímať nebudú keďže už dávno sú tam kde byť chcú a tešia sa z každučkého jedného dňa svojho života. Možno dôjdu aj tie zlé, ale ľahko si s nimi poradia a obklopia sa dobrými ľuďmi.
Neúspešný človek nevidí cieľ. Vidí samotnú cestu. Nevidí na nej pozitíva, vidí na nej negatíva. Nedokáže pochopiť čo je to sila zotrvania. Každý risk je pre neho veľké riziko kým úspešná osoba to berie ako zisk či výzvu otestovať svoje schopnosti. Úspešný človek povie urobím to, neúspešný bude dookola polemizovať a premýšľať či do toho ísť. Opakované "hmmm" a "ja nevieem" či "a čo z toho mám?" ho nedopracuje nikam. Ostane stáť na tom istom mieste možno deň, možno týždeň, mesiac, rok. Čo ja viem? Možno aj celý život. :) Toto je príklad toho, akú veľkú silu má strach a čo všetko dokáže. Uvedomte si ale, že strach je len pocit, ktorý je vo vašej hlave.
Neúspešní ľudia si povedia, že to nemá význam a nebude to fungovať. Prečo by to nefungovalo keď ste to ešte ani neskúsili? Títo ľudia sa boja zlyhania, boja sa každučkej prehry, výsmechu či zmeny. Boja sa natoľko, že ostanú stáť na tom jedinom mieste celý život a zapadnú do stereotypu bežného života.
Neúspech ich natoľko vyradzuje z hry, že už aj to svoje úbohé myslenie preradili na tú pesimistickú cestu. Neveria ničomu. Neveria, že to dokážu, neveria pravidlám, neveria sebe, neveria nikomu. Z takéhoto niečoho sa to premení postupom času na stres a pravidelné nariekanie a návaly nervov, až samotné zúfalstvo.



Chceš byť úspešným? Pouč sa zo svojich chýb, zahoď minulosť za seba, vezmi si z nej ponaučenie, zbytočné nechaj tam kde je a nerieš to. Zameraj sa na svoju prítomnosť, pracuj na svojej budúcnosti a nenechaj sa odradiť ničím a už vôbec nie nikým. Usmievaj sa každučký deň, ber život taký akým je. Nepáči sa ti? Zmeň ho! Nenechaj sebou manipulovať a nenechaj aby ti niekto niekedy povedal, že na niečo nemáš! Ty si tvorcom svojho šťastia a len ty môžeš určiť či povedať, že niečo nie je tak akoby malo byť! Ak sa budeš riadiť týmto, ver, že to dotiahneš ešte ďaleko. V dnešnom svete nie je nič nemožné a aj keď sa to možno nezdá, je to tak!

Ďakujem za prečítanie tohto príspevku a v tom najbližšom zjavne čo to viac opíšem ako vidím optimistom, pesimistov a realistov ja, zo svojho uhla pohľadu.

Pekný zvyšok dňa! :)

Prečo ľudia hejtujú?

Ahojte :)
Určite poznáte ten moment, kedy zistíte že vás niekto nemá rád. Zamýšľali ste sa ale niekedy hlbšie nad tým prečo to tak je?
Existuje mnoho dôvodov. Závisť, žiarlivosť, nenávisť, pocit menejcennosti a podobne. V tomto príspevku chcem ozrejmiť fakty, prečo to takto je a ako proti tomuto bojovať.
Na začiatku si položte jednoduché otázky. Čím som si dotyčnú osobu znepriatelil? Čo ju vedie k tomu hejtovať ma a riešiť ma?
V dnešnej dobe je to v podstate klasika. Najviac ľudia hejtujú tých druhých už z vyššie menovaných dôvodov. Jednoducho máte niečo, čo oni nemajú. Vy si idete za svojím a oni sú natoľko zdegenerovaní, že celé dni kvasia svoje želatínové telo ( :) ) pred facebookom.
Už keď som pri tom facebooku...nonstop sledujú či ste nepridali nový status, nonstop sledujú čo máte nové, s kým ste v kontakte a podobne. Jednoducho o vás chcú vedieť čo najviac a práve aj toto je jeden z dôvodov, prečo závidia. Možno je to pre váš vzhľad. Teda vám závidia vaše telo, vlasy a ja neviem čo všetko ostatné. Potom to ale môže byť priateľmi akých máte, teda trávite čas s niekým, s kým by chceli byť v momentálnej dobe oni. Proti tomuto však môžete bojovať jednoducho → "Zrušiť priateľstvo". Klik a dotyčný môže ísť pozerať film, pretože už nemajú dosah k vášmu profilu (so sad).
Skúsim rozvinúť túto tému na prípade, s ktorým sa po novom stretávam ja. Začala som cvičiť a začala som teda aktívnejšie navštevovať posilňovňu, či som sa vybrala s priateľmi niekam na cyklo-túru. Ako sa to odrazilo na okolí? Skutoční priatelia ma v tom natoľko podporujú, že ma tým pádom posúvajú dopredu začo im ĎAKUJEM a ak majú skúsenosti, radi poradia ako napredovať k cieľu. Neuveríte však ale, koľko je takých, ktorí by ma najradšej videli dole. Jednoducho stále sa ma pokúšajú odradiť od cvičenia a stále sa mi snažia podkopnúť psychickú silu, len preto aby som stratila motiváciu a chuť pokračovať v tom, čo ma natoľko pochytilo, že to už beriem v podstate ako hobby. Avšak ďakujem aj vám. Teda...hlavne vám! Tie džvasty, že to je strata času, ničím si kĺby, budem unavená a aj tak zmena nepríde po páru dňoch ma len podporujú v tom čo robím, pretože práve kvôli takým ľuďom ako ste vy, sa snažím robiť to, čo ma baví! Jednoducho sa nedám odradiť a schválne zaberiem dvojnásobne len preto, aby ste vy mali nervy a ja pocit hrdosti preto, že som dosiahla to o čo som sa celý ten čas snažila.
Ďalej už keď som pri tom cvičení, som sa stretla na internete (konkrétne FB) s takouto vecou. Teda týka sa to stránok zameraných hlavne na fitness ale aj tých módnych stránok. Ľudia tam posielajú svoje pokroky, či módne kúsky s tým, že to chcú ukázať nám ostatným a možno nám dať teda nejaký ten typ a tak. Ale? Niektorí ľudia sú natoľko sprostí, že to celé zhejtuhú, ofrflú či nedajbože vám začnú nadávať čo za hlúposti tam pridávate. Pozastavím sa pri tých komentároch. Prečo myslíte že to všetko píšu? Nemyslím tým prípady, kedy už sa naozaj zhodnú takmer všetci tí komentujúci na tom, že to je zlé či nevhodné. Tí ostatní však ale frflú len preto, že jednoducho závidia. Či už tú premenu týkajúcu sa cvičenia, alebo toho outfitu. Neviem...lenivosť začať makať na svojom zovňajšku a zlý vkus pre módu či ako?
Mám tu ešte ale jednu takú skúsenosť, ktorá sa stala mne, ale aj ľuďom v mojom okolí. Jednoducho ide o osobu, ktorá si o sebe myslí, že je neviem aký pán sveta a my ostatní, sme niečo menej. Snaží sa zaujať nie tak normálnym správaním a preto vyvreskuje na celé okolie, hraje na dve strany a ľudia si potom myslia, že čo je to za charakter. Načo tie divadlá? Prečo byť raz za dobré a raz za zlé? Najstupidnejšie však je, že na verejnosti sa na vás pre istotu takíto ľudia ani nepozrú, pretože by cítili hanbu, ale vo virtuálnom svete? Narážka za narážkou, ohováranie za ohováraním a potom v reále majú jednoducho strach. Ešte bonusom je, ak riešia niečo, čo sa týka vášho života a za každú cenu chcú vedieť o čo ide.
Načo riešite životy iných? Najlepšie je súdiť a nepoznať celú pravdu, spraviť si názor cez druhú stranu a držať sa ho hoc možno ani nie je pravdivý. Veriť niečomu čo si nenecháte vysvetliť a potom máte konkrétneho človeka za zlého. Klasika dnešnej spoločnosti. Smutná, no pravdivá.
Riešte svoj život, nezaujímajte sa o názory iných. Ak vám niekto povie že oo ty si taký alebo aa ty máš také toto a tamto..nepozastavujte sa nad tým! Je na vás s kým sa bavíte, čo robíte a čo máte radi. Vy si budujete svoj život a vy sami ste tvorcami svojho šťastia. Samozrejme, že je fajn mať názor na určitú okolnosť, ale nevyjadrujme si ho, ak sa o tom práve nehovorí.
Prečo by vás mali trápiť tie hlúpe narážky od ľudí, s ktorými absolútne netrávite čas? Prečo by ste mali plakať celý týždeň nad niečím, čo už nevrátite späť? Netrápte sa nad minulosťou, žite teraz a pracujte tak, aby ste v budúcnosti nemuseli ľutovať. Netrápte sa taktiež nad cudzími názormi, držte si okruh svojich známych a tých si vážte. Ak niekto z vášho života odíde, možno sa vráti a možno tam ani nikdy nepatril. Jednoducho je to život a tieto veci nás obklopujú každodenný deň. Majte pozitívne myslenie, nedajte sa vykoľajiť hlúpymi názormi a uvidíte, že všetko bude vyzerať krajšie.

Prajem pekný zvyšok večera a užívajte života. :) 

PS: Ak má niekto s vami problém, pamätajte, že je to stále len a len jeho problém. Vás sa to týkať nemusí. Aspoň viete, že jeho život je natoľko nudný, že rieši ten váš. 

Názor na Na Vine Sú Hviezdy

Stalo sa vám už že ste si našli obľúbenú skladbu, osobnosť či film? Verím, že áno. Dnešný večer (zjavne to bude zverejnené deň neskôr) som objavila zjavne môj nový najobľúbenejší príbeh a všetko ostatné s ním spojené.
THE FAULT IN OUR STARS 
Väčšiu dokonalosť som ešte nikde neobjavila a som si stopercentne istá, že tak skoro ani neobjavím. Áno ja viem, že dokonalosť nejestvuje no toto je pre mňa niečo viac ako dokonalosť.

(Ani neviem ako skomponovať tento príspevok tak aby mal hlavu aj pätu keďže som v živote neopisovala svoje dojmy z nejakého filmu či niečoho podobného no aspoň sa o to pokúsim.)

Plačem. Nejde to zastaviť hoc viem, že je to len vymyslený príbeh. Príbeh, ktorý vymyslel človek, ktorý si u mňa v momentálnej dobe stúpol o veľmi veľké percentá smerom nahor. Tou osobou je pán menom John Green. Skomponovať tak krásny príbeh je proste možné opísať nespočetným množstvom slov. Krásny, vtipný, smutný, srdcervúci, prepracovaný, romantický, dojímavý a hlavne silný.
Dnes večer som na tento film bola v kine. Dojmy? Plač a smiech dokopy. Najhoršie na tom je, že neviete prestať miešať tieto dva pocity dohromady. Každý tieto veci vníma ináč no môžem s istotou povedať, že slzy v očiach mali najmenej 3/4 ľudí v sále. Áno aj chlapi.
Prečo vlastne?                                      Vidieť ako dievča ktoré trpí rakovinou stretne úžasného chalana s ktorým sa dajú dokopy, pritom jeho najlepší kamarát oslepne a aj on sám sa dostane do najvyššieho štádia rakoviny dostane azda každého človeka s kúskom srdca a citov. Avšak celý príbeh sa točí o tom, že osoba ktorá by mala umrieť bude Hazel no čo čert nechcel, všetko sa obráti proti Augustusovi a ten odíde na druhý svet. (Nemienim vám sem opisovať každý detail knihy, pretože ma to doteraz dosť berie.) Dodám teda ešte na záver týkajúci sa Johna Greena toľko, že je to úžasný spisovateľ, táto kniha patrí medzi bestseller, získala mnohé ocenenia a zaujme nejedného čitateľa. Nie je to podľa mňa len taký obyčajný príbeh, kedy človek zatvorí knihu a vráti sa späť do reálneho života. Je to príbeh, ktorý si myslím, že sa stal mnohým ľuďom. Rakovina nie je bohužiaľ vymyslená ako táto kniha. Je to realita, s ktorou sa musí v dnešnom svete vysporadúvať mnoho ľudí. Niekto tento boj vyhrá, iný zase prehrá. Na vine sú hviezdy :) Avšak každý takýto človek sa raz jednou z tých hviezd stane a bude dozerať na nás ostatných zhora.
Čo dodať k hlavnému hereckému obsadeniu?
Shailene Woodley, ktorá hrala Hazel Lancaster bola jednoducho úžasná. Stvárňovať dievča, ktoré má rakovinu, problémy s dýchaním, v hlave jedinú knihu a jediného chlapca chce jednoducho obdiv. Obyčajný divák si povie, že tam vidí len obyčajné dievča s problémom, ktorý trápi reálnych ľudí a nie vymyslenú postavu. No človek, ktorý sa do toho deja vžije pochopí, že hoc bola vymyslená, nemala to ľahké. V tej osobe je toho toľko dobrého a toľko úprimného, že niekedy je aj v tom našom svete problém nájsť tak dobrých ľudí.
Ansel Elgort alá Augustus Waters. No kde začať? Komik, vtipkár, večný narcis, hrdina a bojovník v jednej osobe. Dostať sa aspoň sčasti z tak drsnej choroby a potom ju prijať v poslednom štádiu musí byť dosť bolestivé. Možno zo začiatku ani nie tak fyzicky ako psychicky. Ako to povedať milujúcej osobe? Ako to vezme? Čo bude ďalej? To všetko sme mohli vidieť v tomto príbehu. Jeho rola bola myslím že najviac dá sa povedať deptajúca. Proste vidieť tie nádherné hnedé oči plné úprimnosti raz plné radosti a inokedy plné smútku chce neskutočné množstvo sily. Hovoriť ľuďom naokolo frázy ako "môj život je ako húsenková dráha, ktorá ide stále nahor" chce naozaj veľké sústo psychickej sily. Vedieť, že každú chvíľu príde to čo každý najmenej očakáva musí naozaj veľmi bolieť. Avšak brať to s úsmevom na tvári síce bolí menej no predsa to nezakryje to čo sa deje vo vnútri. Len to uľahčí celý proces. Jednoducho tohto herca a hlavne tú postavu zbožňujem. Warrior!
A čo taký Nat Wolff ,ktorý stvárňovala Isaaca? :) Vysporiadať sa s rozchodom s milovanou osobou, kedy si obaja sľúbia svoje "navždy" a zrazu nastane rozchod musí ozaj bolieť. Aby toho nebolo málo tak dôjde k strate zraku. Ale? Predsa to nevzdáva a pokračujte svojou cestou života. Základom je brať to optimisticky a nedať sa odrovnať i keď nie vždy to ide.




Ďalej tu je Ed Sheeran. Ďakujem mu za tak úžasnú skladbu k tomuto filmu. Jednoduchá pán spevák! :) Úžasný, skromný hudobník, ktorý má v hrdle zlato.
"If you were here, I´d sing to you. You´re on the other side. As the skyline splits in two. I´m miles away from seeing you. I can see the stars from America. I wonder, do you see them too?" 
All of the stars ♪ ♫ ♪

(Už je po polnoci tak teda...) Včera po tom ako som sa vrátila z kina som jednoducho musela napísať pánu Johnovi Greenovi a pochváliť ho za tak úžasne odvedenú prácu. Šanca, že mi odpíše je možnože nulová, ale aj tak som to musela spraviť.

Už len tak na záver. Netuším ako ste na tom s knihou či filmom no musíte si zaobstarať oboje! :) Nádherný príbeh s prekrásnou myšlienkou, ktorý má dojemné ale aj humorné scénky. Nájde sa v tom dúfam každý. Tá sila toho filmu je proste ..wau :) Ťažko to opísať, musíte to vidieť a až vtedy pochopíte o čom tu píšem celý ten čas...

Už len pár hlavných fráz, ktoré mi doteraz behajú po rozume ...

"Bez bolesti by sme nevedeli čo je to radosť."

"Bolesť si treba pretrpieť."

"Niektoré nekonečná sú dlhšie ako iné."

"Keď vás prijmú na pohotovosť, prvé, čo urobia, vás požiadajú, aby ste ohodnotili svoju bolesť na stupnici od jeden do desať a na základe toho určia, ako rýchlo a aké lieky vám majú podať. Pýtali sa ma to už asi stokrát, pamätám si, že kedysi dávno, na začiatku choroby, keď som nemohla dýchať, pľúca som mala v jednom ohni a len som čakala, kedy si plamene prehryzú cestu z môjho hrudného koša na vzduch, ma rodičia odviezli na pohotovosť. Sestra sa ma spýtala ako ma to bolí, no ja som nevládala rozprávať, tak som jej ukázala deväť prstov. Neskôr, keď lieky zabrali a sestra mi prišla odmerať krvný tlak, pohladkala ma po ruke a povedala: "Si veľmi statočné dievča, ukázala si o jeden prst menej, než si mala."

Neviem či so mnou niekto zdieľa aspoň sčasti podobné názory no bola by som rada aj za tie vaše v komentári. Takže ak sa chcete vyjadriť, určite napíšte. :) Želám všetkým dobrú noc. 

Sila pozitívneho myslenia alá dodanie motivácie do života

Pekný podvečer všetkým!

V dnešnom príspevku by som vám jednoducho rada ozrejmila, že nie vždy je všetko tak zlé aby nemohlo byť ešte horšie. Chcem vás tu namotivovať k tomu, aby ste sa naučili riešiť problémy pozitívnou formou a neupadli na úplné dno.

(zjavne to budem písať miestami v druhej osobe singuláru, aby ste sa do tohto textu viac dostali...samozrejme, že to píšem pre väčšinu nie pre jedinca)

Asi ti nie je cudzie slovo PROBLÉM. Proste riešiš nejakú určitú životnú záležitosť. Či už je to škola, priatelia, láska, budúcnosť - čokoľvek. No nejako ti to nevychádza podľa tvojich predstáv. Všetko sa začína rúcať ako domino a ty upadáš do poriadnej depresie. Prečo sa hneď vzdávaš? Prečo si nepovieš áno dokážem to a áno budem bojovať?!
Ak v tvojom živote niekedy nastane situácia kedy už naozaj nevieš čo máš robiť, povedz si DOKÁŽEM TO!, povedz si NEVZDÁM SA! Proste nemysli negatívne. Skús si predstaviť seba v konkrétnom cieli a už teraz sa nastav tak, že si v ňom. Nevrav že sa niečo nedá, nejde to, nespravím to, nevládzem, nemá to cenu. Mysli pozitívne! Začni si veriť a povedz si namiesto toho ide to, spravím to, mám silu pokračovať a má cenu si ísť za svojím.
Základným pravidlom v ceste ku šťastiu je určite fráza "Nikdy sa nevzdávaj".
Je jasné, že vo vašom živote nastane mnoho negatívnych udalostí ale je len na vás ako sa s tým vysporiadate a či dokážete vyriešiť dané okolnosti. Ak má človek problémy, znamená to že sa snaží, že žije - že bojuje. V živote budete mať stále dve či tri možnosti. Možno ich bude aj viac, ale je len na vás, ktorú z nich si vyberiete. Či to bude tá najjednoduchšia, tá stredne ťažká, alebo tá najťažšia. Niekedy je lepšie zvoliť si jednoduchý smer a pokračovať v ňom naďalej. Inokedy je zasa lepšie dať si vyššie ciele a snažiť sa vysporiadať s tým čo príde. Ale prečo si klásť zakaždým nízke ciele? Prečo sa nenaučiť vybrať si ťažšiu cestu a začať bojovať? Nemyslím, že je to až tak zložité. Všetko je vo vašej hlave. Ak si človek povie, že niečo dokáže a pôjde si za tým, tak to zvládne. Ak to ale nechá visieť na háku, je očividné, že sa ďaleko nedostane. To je tá sila pozitívneho myslenia o ktorej sa snažím napísať v dnešnej téme.
Mnohí ľudia sú dnes úspešní, pretože sa naučili správne riešiť určité problémy a naučili sa ako sa s nimi vysporiadať. Či je to už len obyčajná písomka, tréningový plán alebo šarvátka s blízkymi. Všetko sa ale dá riešiť. Niektoré veci však potrebujú svoj čas. Niekedy bude stačiť pár hodín, inokedy deň, týždeň a možno že to bude chcieť aj nejaký ten mesiac. Zvládnete ale tak dlho čakať? V takýchto prípadoch sú určite podstatné dve veci a tými sú zachovanie si rozvahy a viera.
Čo s tým má rozvaha? Myslím, že veľa. Ak nastane vážny problém, je dôležité zachovať si chladnú hlavu a ako sa hovorí - zachovať pokoj. Len vtedy môžete v kľude rozmýšľať a prísť k nejakému vhodnému nápadu. Avšak ak nemáte pevné nervy, môže sa stať, že vám veci nebudú vychádzať podľa plánov a veľmi rýchlo to vzdáte. Tu sa však objavuje kontrast týchto dvoch faktorov. Ak si rozvahu spojíme s vierou, dokážeme obdivuhodné veci. Proste si musíte povedať: "áno, zvládnem to a spravím všetko čo bude v mojich silách."


Uvediem teda na záver pár príkladov, kedy si myslím, že optimizmus a pozitívne myslenie zahrá dosť veľkú rolu.
1. Máte pred sebou náročný test, ktorý má rozhodnúť o vašej známke. Učíte sa celé poobedie (možno aj noc), opakujete si každú jednu poučku či príklad. Príde však písomka a vy zostanete v šoku. Môže to byť či už únavou z toľkého učenia, nervami, počasím, okolím - čímkoľvek. Na druhú hodinu vám váš učiteľ prinesie opravené testy a ten váš je dá sa povedať dobabraný. Jednoducho ste to pokašľali. Hovoríte si prečo sa to stalo, prečo som spravil tieto chyby, čo teraz? Niekedy sa človek pri takejto situácií až totálne zloží (tým nechcem uraziť bifľošov, ktorých rozhádže aj dvojka :) ).

Skúsme ale tento istý príklad spracovať tak, aby tu bol zapojený aj ten už spomínaný optimizmus a taká tá vnútorná sila, ktorá nás dokáže nakopnúť k úžasným výsledkom.

Okey...učíte sa deň pred písomkou, všetky poučky testy atd..avšak predtým si nepoviete, že neviem čo to dám a čo ak to pokašlem. Vy si v danej chvíli musíte povedať: "Naučím sa to najlepšie ako bude v mojich silách!". Zjavne vás takýto moment naplní endorfínom a vám sa tak bude jednoduchšie učiť. Na druhý deň, kedy píšete test, sa cítite šťastní. Jednoducho si veríte. Ďalší deň príde učiteľka, dá vám vašu písomku a tam červené na bielom :) jednotka/áčko/hviezdička/včielka (u každého ináč :) ). Takáto situácia vás namotivuje pokračovať v takomto štýle učenia sa a ak Boh dá, pošťastí sa aj nabudúce.

2. Chudnete. V dnešnej dobe dosť zaužívaná téma keďže počet obéznych rastie o pekne veľké čísla, smerom nahor. Je to problém dosť veľkej populácie.
(Tak okrajovo sa ale zameriam na chvíľku, na dievčatá) ...Doparoma! Máš super postavu, nie sú ani tučná ani pri sebe a ty povieš, že ideš chudnúť??? Povieš, že máš obezitu?!! Ja nechápem...niekedy mám takýmto ľuďom chuť (ešte pekne povedané) hodiť tehlu na hlavu, aby sa spamätali. Ešte väčším extrémom je ak sa dotyčné dajú na hladovky. (logic buddy) Potom tu sú však ľudia, ktorí sa sťažujú a je to už ozaj prípad, kedy by bolo vhodné vrámci normy ubrať nejaké to kilo. Ty ale uvažuješ o diéte, hladovke a liekoch. Chceš schudnúť? Nekecaj a makaj!! Reči ešte nikomu nepomohli schudnúť...ale ak sa ti to podarí, ozvi sa prinajmenšom v komentári pod príspevkom.
Fajn späť ku konkrétnej téme a tentokrát to venujem naozaj ľuďom, ktorí si idú za svojím. Proste cvičíš, pravidelne sa stravuješ, máš dostatočný spánok a výsledky nikde (nebudeme o tom teraz polemizovať prečo je to tak... ak chcete na tieto otázky odpoveď, navštívte môj druhý blog, ktorý sa týka práve cvičenia).
Keďže výsledky neprichádzajú, ty stratíš aj tú najmenšiu chuť do cvičenia a začneš preto ešte viac jesť. Proste ťa to položí. Avšak pri takejto veci treba mať o to väčšiu chuť do života, pozitívneho myslenia a hlavne, treba mať motiváciu. Bez týchto troch vecí to nejde. Ak už si naozaj ideš za cieľom lepšej postavy, jednoducho makaj, bojuj, buď silný, jedz zdravo, zbytočne sa neznervózňuj, ale hlavne buď silný! Každé ráno kedy vstaneš, si povedz, že ideš za svojim cieľom a nenecháš sa odradiť ani tým najmenším problémom. V takejto veci je však najväčším nepriateľom sám človek. Niekedy je to vaše vlastné ja, inokedy neprajník. Nič si z neho však nerobte. Je to čistá závisť, pretože vy pre seba niečo robíte, on sa len prizerá a čaká na spasenie (zjavne chudne rečami ako som už vyššie spomínala).
Makať, makať a nepoľavovať! :)

3. Ako posledný príklad sú tu vzťahy. (fuh toto napísať bude aj pre mňa problém, keďže ja sama som sa zo začiatku neriadila slovami, ktoré tu píšem...ale už to idee :) ).
Začnem teda. Máte úžasný vzťah, ktorý pekne funguje, no zrazu príde hádka, výmena názorov a všetko sa skončí pre úplnú hlúposť. Jeden je v pohode, ten druhý sa nevie spamätať. Jeden zabúda a ten druhý sa stále nevie pohnúť ďalej. Ako sa popasovať s takýmto problémom? Základný faktor, ktorý tu zohráva značnú úlohu je čas. Priznávam, že prvé dni konca sú pre každého tými najhoršími. Nebudem vám hovoriť aby ste neplakali, pretože plač pomáha vyventilovať si nervy a psychiku. No prečo sa zožierať celú večnosť? Skúste to brať takýmto štýlom. Neplače on/a? Prečo by som mal plakať ja? Jednoducho, začnite to brať na ľahkú váhu. Nehovorím, že to bude ľahké, ale určite to bude stáť zato. Povedzte...čo zožiera nepriateľa viac ako úsmev na vašej tvári? Neukážte tomu druhému, že vás to dostalo! Pohnite sa ďalej a usmievajte sa! Dotyčný/á pochopí o koho prišiel a potom pochopí, že urobil chybu. No vtedy už bude neskoro.
Proste ak vás dorazia vzťahy s blízkou osobou ktorá odíde, ukážte jej že spravila chybu. Ak od vás človek odíde, jednoducho to tak malo byť. Možno sa vráti ale možno príde niekto, kto bude pre vás lepším a bude s vami aj v tých najhorších časoch.

Snáď vám tieto príklady aspoň trošku pomohli na ceste k tomu, aby ste sa nebáli myslieť pozitívne a naučili sa veriť si. Bez toho to proste nejde. Ja chápem, že nie vždy to ide no ak k tomu prirátame čas, všetko pôjde s ľahkosťou a vy sa budete cítiť stále lepšie a lepšie. Ak padnete, postavte sa a pokračujte. Ak spadnete znovu, nevzdávajte to a znovu sa postavte hore! Je to všetko len a len na vás. :)

Ďakujem za pozornosť a prajem pekný zvyšok dňa. Ak máte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte dole v komentároch.
Na záver ešte jeden motivačný klip :) → Veř, běž a dokážeš.

Školské uniformy - áno či nie?

Ahojte znovu po dlhšej dobe..po dlhej preto, lebo to proste časovo nestíham. :) Učenie, škola, cvičenie, kamaráti, únava...poznáme.
Dnešný príspevok je ale tak trošku nezvyčajný a to už z toho dôvodu, že idem prebrať tému ku ktorej som sa dostala jednou skvelou zhodou náhod. Minule som sedela nad knihou a napadlo ma že aha? ja mám vlastne blog a dosť to tam čuší :) chcelo by to nový príspevok nech ľuďom zabijem trošku času ( :) ) ale nemala som v hlave žiadnu dobrú tému. Pár dní na to som sa však v škole dozvedela, že ideme na slovine písať diskusný príspevok. Samozrejme množstvo kadejakých tém, človek nevie čo si vybrať atd...tresla mi tam do hlavy ale jedna celkom pekná témička a tou bola práve tá, ktorú chcem dnes prebrať. (Zajtra z nej píšem slohovú tak snáď bude za 1 ..hlavne mi to neznámkujte vy prosím :D ..dvojnásobný zdrba...uff to nee :) )....okey idem na to.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým aké by to bolo, keby aj u nás školstvo zaviedlo nosenie školský uniforiem? Ako by ste reagovali? V mnohých krajinách je to považované za samozrejmosť ako napríklad také Anglicko (už vo filmoch to vidíme), kde nosenie uniformy na školách predstavuje konzervatizmus alebo elitárstvo. U nás na Slovensku však uniformy v školstve svoju tradíciu nemajú. V minulosti sa ale nosili pionierske šatky či rovnošaty. Neboli síce až tak povinné no ak učiteľ prikázal priniesť si so sebou aj pioniersku šatku, všetci ju na sebe museli mať nech sa deje čokoľvek.
V utorok večer som na jedno internetové fórum (na záver príspevku hodím aj link, kde si to môžeme sami prezrieť) napísala jednoduchú otázku, ktorá znela "školské uniformy - áno či nie?" Ozvalo sa mi tam pár ľudí a presne ako som aj čakala, ich názory boli takmer vyrovnané. Jedny volili uniformy ako povinné, ďalší naopak protestovali a zvyšok sa vyjadril neutrálne. Teda boli proti tomu, no zároveň v tom našli aj nejaké pozitíva.
Ako to teda je?
Na začiatok uvediem pozitíva a tak sa postupne dostaneme k negatívam tejto veci.
Prvou základnou pozitívnou vlastnosťou uniforiem je určite rovnosť medzi všetkými študentmi. V mnohých krajinách je riešená dosť závažná problematika a tou je šikana a s ňou úzko spojené mnohé ďalšie odvetia. Myslím, že keby na školách študenti nosili uniformy, šikana by klesla o určité percentá dole. Ako je to možné? Študenti by v podstate boli rovnako oblečení a teda by sa nemohli kritizovať. Ide vlastne o to, že niektorí z nich majú bohatých rodičov, a teda si myslia, že sú niečo viac ako tí, ktorí na tom s financiami nie sú až tak dobre. Teda značkové oblečenie verzus zastarané oblečenie by nepatrilo medzi jeden z faktorov šikany a vyvyšovania sa jeden nad druhého. Každý by bol na tom rovnako. Pokladám ale za správne uviesť aj to, že šikana je problematikou skôr základných škôl, pretože stredná je už predsa len o inom a študenti už sú na tom aj rozumovo trošku vyššie. Síce sa nájdu nejaké indivíduá, o ktorých by sa dalo polemizovať no aj tak prevažná väčšina takýchto ľudí je skôr na základnej škole. Teda si myslím, že ak by sa uniformy mali zaviesť práve pre dôsledok šikany, mali by byť určené prevažne základný a nie stredným školám.
Ďalším pozitívom je autorita danej školy. Čo vlastne predstavuje uniforma? Je to v podstate symbol určitej spoločenskej jednotky, ktorá sa radí k určitej spoločenskej organizácií. Ak by sa takáto vec zaviedla do školstva, a teda do daných škôl, malo by to pre konkrétnu školu určité plusy. Mala by vlastný znak, logo - vlastný symbol. Možno to niektorým príde ako hlúposť ale práve takouto vecou by sa dotyčná škola vedela odlíšiť od ostatných. Jednoducho by bola originál. :) Dovolím si však oponovať k tomu čo som napísala pred momentom a to zavedenie uniforiem do základných škôl, pretože je tam vyššie percento šikany. Na stredných školách je to ale viac na úrovni, pretože títo študenti už majú primeraný vek na to, aby mohli reprezentovať nejakú organizáciu. V našom prípade je to školstvo, teda uniformy na stredných školách by predstavovali pre svoje okolie aj nejaké to ani nie tak vyvýšenie, no môžeme to nazvať lojalitou alebo ešte lepšie, priviedlo by to určitý rešpekt a uznávanosť danej škole.
Ale čo by to bolo za tému, keby si tu nemohli oponovať pozitíva a negatíva?
Aj samotné nosenie uniforiem má svoju zápornú vlastnosť a tou je svojský štýl. Všimli ste si niekedy napríklad cestou do školy svoje okolie? Nenarážam tým na stromy, domy a autá. Narážam tým na okolitých ľudí. Čo mali na sebe? Bola ich chôdza rýchla alebo pomalá? Mali na ušiach slúchadlá alebo vnímali zvuky okolia? Jednoducho to všetko predstavuje z určitej časti to, aká je každá osobnosť originálna. Skúste si po prečítaní tohto príspevku viac všimnúť čo mali ľudia naokolo vás. Šaty či rifle? Boli biele alebo čierne? Chcem tým len povedať, že ak by sa zaviedli uniformy do školských lavíc, študenti by nemohli ukázať svoj štýl. Nemohli by sa prejaviť v tom čo nosia v bežnom živote. Teda áno, po škole sa prezlečú no aj v škole majú predsa právo ukázať kým v skutočnosti sú a čo radi nosia a uznávajú!
Ak to zrekapitulujem, tak nosenie uniforiem je dobrá, ale aj zlá vec. Dal by sa však k tejto veci vymyslieť jednoduchý kompromis a tým by bolo nosenie uniforiem vo sviatočné dni. Teda ak by mala škola nejaké výročie, riaditeľ by nariadil aby si žiaci na seba vzali nasledujúci deň uniformu. Zaviesť však nosenie uniformy do každodenného školského života je zbytočnosť a v určitom zmysle aj zbytočné utratenie peňazí. Preto teda radšej ostaňme pri tom našom bežnom tričku, rifliach a wayfarerkách :)

Ďakujem za pozornosť a prajem krásny zvyšok dnešného dňa :)

V prílohe zasielam už spomínaný link na fórum, kde si môžete pozrieť reakcie aj iných ľudí.
→ školské uniformy - áno či nie?

Aký je rozdiel medzi dobrým a zlým učiteľom?

Prajem pekný začiatok víkendu. :)

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa k vám jeden učiteľ správa milo a ten druhý pre zmenu zle? Môžme povedať, že je na to množstvo vysvetlení a dôvodov prečo to tak je.

Ako prvé určite spomeniem to, že daný učiteľ si vybral toto povolanie možno ani on sám nevie prečo a tým, že ho nebaví si vybíja svoju zlosť na študentoch svojimi odmeranými rečami. Túto tému som raz riešila s mojím bývalým priateľom (pozdravujem) :) a došli sme k jednoduchému názoru. Nerob niečo čo ťa nebaví. Nájdi si zamestnanie, ktoré ťa naplní a pri ktorom budeš domov odchádzať s úsmevom na tvári a s menšou dávkou únavy, ktorá k tomu patrí. K čomu je dobré pracovať niekde, kde vás to zbytočne deptá a tým pádom prenášate svoj pesimizmus aj na svoje okolie?

Ďalej tu máme dosť rozšírený problém dnešných pedagógov a to zasadanie si na svojich žiakov. Kto doparoma prišiel s týmto "nápadom"? Prečo by mal učiteľ vyzdvihovať nejakého žiaka oproti tomu druhému? A naopak...prečo by mal učiteľ ponižovať nejakého žiaka? Mne osobne to príde ale úplne drzé a podlé od daného pedagóga. Myslí si, že ak má za sebou viac odžitého už to z neho robí niekoho lepšieho a výnimočnejšieho? To určite nie! Správny učiteľ by sa mal chovať rovnako ku každému svojmu študentovi bez rozdielu na to aký má priemer známok, z akej spoločenskej vrstvy pochádza a akej je národnosti! Ak nevie pochopiť toto základné pravidlo, prečo vlastne učí?

A nakoniec ešte jedno negatívum, ktoré som zastihla za tie celé roky štúdia či už na základnej, alebo strednej škole. Spôsob výkladu učiva. Niektorí pedagógovia dokážu tak úžasne vysvetliť učivo, že študentovi postačí si to doma len raz prečítať a zvyšok si pamätá z hodiny. Iný pedagóg zase vysvetľuje učivo no vy z toho nemáte v podstate nič. Jedinú vec, ktorú si pamätáte (ak vôbec) je názov poslednej látky. Prídete domov, otvoríte zošit a vy vlastne nedokážete ani sčasti pochopiť o čo sa jedná, Druhý deň prídete na hodinu, učiteľ vás vyvolá a vy len zízate ako vyoraná myš čo po vás vlastne chce. Netuším ako je to konkrétne u daných učiteľov. Či je chyba v tom ako si pripravili výklad učiva, alebo tomu sami nerozumejú (to dúfam nie) no čo tak dať si trochu viac záležať?

(Po dopísaní predošlého odseku ma predsa len napadla ešte jedna záporná záporná vec). Týka sa to pedagóga a samotného žiaka zároveň. Učiteľ nám na hodine vysvetľuje učivo a nakoniec sa spýta či tomu rozumieme. Kto pochopil, ostane ticho no prečo mlčíte aj vy, ktorí ste z toho úplne vymletí?! Staré známe Kto sa opýta bude hlupákom na päť minút. Ten kto sa neopýta je hlupákom celý život, tu platí jednoznačne. Hanba či strach spýtať sa? Neviem. No ak máte možnosť a šancu získať si informáciu prečo to nevyužiť? Radšej ostanete ticho a tak to potom aj vyzerá.
Na druhej strane tu k tomuto nadviažem s ešte jednou situáciou. Učiteľ s vami preberie látku (spýta sa či rozumiete) a dodá, že na budúcu hodinu si to ešte zopakujete. Ale? Príde nasledujúca hodina a učiteľ sa plaší kdesi ďalej pričom absolútne neregistruje, že študenti majú z daného učiva menšie nedostatky. Čo tak spomaliť? Pomaly ďalej zájdeš. 

Okey dosť bolo negatív :)
Prejdem teda na tie pozitíva našich pedagógov.

Ako si predstavujete ideálneho učiteľa? Blázni by odpovedali, že takého, ktorí nás nechá robiť si čo chceme a tí normálni (menší blázni :) ) by zase povedali takého, ktorí nás niečo naučí a zároveň sa s ním zabavíme. To je podľa mňa ideálny učiteľ, ktorý si zásluhou vydobyl pozíciu pedagóga! :) Veď predsa učiteľ by nám mal byť príkladom a mal by nás do života čo to naučiť. Či už po tej školskej stránke (nové učivo, poznámky, písomočka..atd) ale aj po tej všeobecnej stránke (rady do života, motivácia, psychická podpora...). Použijem teda jeden úžasný citát od pána Warda a to "Obyčajný učiteľ učí. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Vynikajúci učiteľ demonštruje. Veľký učiteľ inšpiruje." Myslím, že je to absolútna pravda. Obyčajný učiteľ príde na hodinu nadiktuje poznámky, vyskúša, pokričí, (rubne písomku :) ) , povie, aby sme to do budúcej hodiny vedeli a odíde. Dobrý učiteľ príde na hodinu pousmeje sa a počas zapisovania do triednej knihy sa spýta aký máme deň a podobne. Vynikajúci učiteľ nám počas vysvetľovania látky zapne občas nejaký film týkajúci sa danej problematiky, alebo nás poverí vytvorením nejakej prezentácie. Proste učenie sa hravou formou. No veľký učiteľ znamená ozaj veľa. Ten keď príde na hodinu spojí všetko potrebné dokopy a nabudí nás optimizmom. Hoc niekoho vyvolá na ústnu odpoveď, skúša ho v absolútnom kľude, takže dotyčný študent odíde na miesto s jednotkou (teda ak bol pripravený). Počas vysvetľovania látky povie či už nejakú príhodu zo života, alebo len taký vtip na odľahčenie situácie. Ak príde na hodinu s opravenými písomkami, ktoré nedopadli dvakrát najlepšie nezačne na žiakov kričať čo tam vlastne stvárali, ale začne motivovať aby to nabudúce dopadlo lepšie a teda viackrát sa nestane. Nebude hľadať v žiakoch odlišnosti a nezačne ich pred ostatnými zhadzovať. Proste ich bude brať všetkých rovnako. Toto je myslím si dobrý príklad toho ako by mal taký správny učiteľ vyzerať. :)

Pre dnešok odo mňa všetko a prajem pekný zvyšok večera. :)
PS: Ďakujem za prečítanie si príspevku a ak máte nejaké otázky v pohode napíšte dolu do komentára. :)

Facebook. Negatívum alebo pozitívum spoločnosti?

Pre začiatok prajem pekný utorkový večer.

Rozmýšľam ako vlastne začať keďže k tejto téme sa dá toho povedať nehorázne veľa. Či už z pohľadu horšieho, alebo lepšieho.

Skúsim pre začiatok položiť otázku. Máš facebook? :) Myslím, že 3/4 ľudí, ktorí to čítajú by odpovedali áno. (a ja medzi nimi :) ).
Neviem či ste sa už ale niekedy zamýšľali nad touto sociálnou sieťou trošku hlbšie. Čo všetko tam vlastne môžeme nájsť a ako tieto informácie môžeme využiť?
Keď sa osoba, ktorá má fb prihlási na účet tak medzi prvé činnosti, ktoré tam vykoná bude určite patriť checknutie si nástenky, prezretie oznámení, správ či nové žiadosti. Okey máme tu prvé pozitívum tejto sociálnej siete. Správy. Z toho teda logicky vyplýva, že človek je tvor spoločenský a tak potrebuje mať v svojom okolí ľudí, s ktorými sa môže porozprávať...pardon popísať si. Vety typu ahoj, ako sa máš a čo robíš patria k obvyklým otázkam, ktoré tu pri takejto internetovej komunikácií zaznejú no to však môžeme hneď oponovať. Ak si premietnete v hlave pár rokov dozadu, komunikácia nebola na takejto úrovni ako je dnes. Ľudia si spolu vyšli von, sadli niekam na kofolu a kecali spolu koľko sa im ráčilo ale dnes? Prídeš domov, zapneš fb a vykecávaš sa tam (čo ti elektrina stačí :) ). Alebo? To je ten smutnejší prípad, vyjdeš si síce s kamarátmi na tú kofolu, ale popritom vyklikávaš do mobilu a píšeš s niekým úplne iným, pričom máš pred sebou človeka, ktorý pre teba obetoval čas a vyšiel si s tebou von. Uvažujeme už vôbec?! To si teda môže rovno aj ten spolusediaci vytiahnuť mobil a píšte si spolu. Veď čo hlavne, že sme pri sebe.
Ďalej tu máme tie "fejsbuko" známe oznámenia a s nimi úzko súvisiace príspevky na nástenkách. Aké sú klady tejto funkcie? Jednoznačne prehľad v tom, čo si kde a kedy pridal, a info o tom, kto ti na to spätne reagoval. Ale čo taký ..dá sa už povedať fanatizmus, alebo rovno použijem slovo závislosť? Ak niekto pridá na svoju nástenku fotku, alebo nejaký status aby sa či už pochválil, alebo len ukázal ľuďom čo má nové, tak to je ešte fajn ale čo sa dá povedať na niekoho, kto tam pridá fotku a potom ju zmaže, znovu pridá a znovu zmaže, alebo naopak. Pridá (like, like, like...), pridá a ...pridá?! Príde vám to normálne? Neviem ako tieto veci vnímate vy no mne to pripadá už skôr ako upútavanie pozornosti či predvádzanie sa. Koho prosím vás zaujímajú vaše duck ksichty a outfity? Chceš sa predviesť? Choď na modeling. Chceš sa chváliť? Nikto na to nie je zvedavý. ;) Ak už si naozaj taký narcis, že sa potrebuješ pred každým ukazovať, založ si v mobile album s názvom "JA" a foť sa kým ti nepraskne objektív. Túto činnosť praktizujú hlavne tie naše úžasné dievčatká vo veku 12 až ..noo ako tak uvažujem to sa nedá ani určiť. Narcizmus kvitne v každom veku. ;) No už keď sme pri tých oznámeniach a správach rovno to dám dohromady a poviem len jediné. Ak sa už tak rady fotíte aspoň nežobrite o lajky! Ľudská hlúposť nemá hraníc to síce súhlasím, ale predsa každá ľudská bytosť má v hlave rozum tak prečo ho nevyužiť? :) (Prospieva to)
Aá nakoniec tu máme tretiu ikonku a to Žiadosti o priateľstvo. Vidíte tam to slovo? PRIATEĽSTVO! Už odpradávna sa vie, že priateľ je ten, kto pri tebe bude v najhorších ale aj v najlepších časoch bez rozdielu na to v akej životnej situácií sa práve nachádzaš. Pozitívum tejto ikonky? Samozrejme pridanie si priateľa na fb a zdieľanie vašich informácií s ním. Ale? Čo sa nenazdáte, príde vám, alebo vy pošlete žiadosť niekomu, koho ale že ABSOLÚTNE NEPOZNÁTE a rozhodnete sa s ním zdieľať vaše fotografie, príspevky a všetko ostatné. Bôže môj! Vážne dokážete až tak bezhlavo dôverovať niekomu kto je pre vás cudzia osoba? Nepoviem ak ide o osobu, ktorú poznáte z videnia a viete, že sa budete vídať častejšie (príklad → chodby školy, krúžok, kostol, knižnica, rovnaké bydlisko...). To všetko sa ešte pochopiť dá ale prečo prijímate žiadosti od niekoho, kto žije v úplne odlišnom meste, kraji, v úplne opačnom konci štátu či na druhej strane Zeme? Čo ak je to práve tá osoba, ktorá sa s vami rozhodla iba pohrať a využiť vaše informácie na nejaké hlúposti? Možno sa pred vami správa ako priateľ, ale čo ak poza váš chrbát robí veci úplne opačne? Nebudem tu teraz nikomu hovoriť o tom, aby si dával pozor na to s kým sa dáva do debaty a preto použijem starú dobrú frázu, "Dôveruj, ale preveruj".

Okey týmto môžem uzavrieť časť týkajúcu sa tých našich troch základných ikoniek. :)

Máme tu však ďalšie veci spojené s facebookom a to napríklad hry, stránky, kalendár atď.
Čo sa týka hier. Je to dá sa povedať dobrý zabijak času, ale zároveň sa pritom človek môže odreagovať keď má nervy a podobne. Nemôžeme teda tvrdiť so 100%nou istotou, že je to hlúposť. Niektoré facebookove hry sú postavené na (poviem to surovo :) ) obiehanie sa. Teda ak to hráte s nejakou partiou kamarátov vyskytuje sa tam súťaživosť a teda ak si to človek zapne počas blbej nálady je šanca, že sa mu zlepší nejakým tým virtuálnym a zároveň nezmyselným :D víťazstvom.
Facebookove stránky. Keďže ja osobne ich pár vediem už niekoľko rokov viem k tomu povedať mnohé klady a protiklady. Začnem tými pozitívami. Ak si tú stránku založí nejaký váš obľúbený hudobník, herec či športovec a je jasné, že je to naozaj stránka spravovaná ním, alebo jeho manažérmi, môžete sa dozvedieť mnohé veci zo života danej osobnosti. Ak je stránka pre zmenu založená niekým z vášho okolia môžete ho teda podporiť a spravíte si tým u neho či už očko :), alebo na druhej strane bude len rád, že ste ho podporili a možno vám to raz podobným spôsobom oplatí. Iní zase zakladajú stránky s úmyslom zabaviť vás troška popri chatovaní s priateľmi. Vysvetlím to tak polopatisticky než by som tu mala dávať zbytočné filozofické pojmy :) ...proste píšeš, píšeš a zrazu na nástenke nový príspevok od stránky, ktorej si fanúšik. Zaujme ťa to? like= podpora stránky, ignore= poučenie sa pre daného admina, aby viac zamakal. :) Stránky však majú aj nejaké tie negatíva a to napríklad spam. No povedzte mi koho zaujíma stránka, ktorú spravuje 12 ročné decko a pridáva tam fotky každých 5 minút? Alebo je tu ešte ten prípad, kedy daný admin vytvára rôzne hry typu → kto bude mať najviac likes, vyhráva. Ach tie deti. :) Ak už majú byť na fb stránky pre zábavu, tak nech aspoň majú aj nejakú pointu, alebo zmysel. :) Ja osobne podporujem stránky zamerané na zmysluplné citáty spojené s obrázkami, ďalej stránky zamerané na vtipy (máš zlý deň? Proste si vyťukaj na fb stránku, ktorá má v úmysle ťa zabaviť a preklikaj sa obsahom, ktorý tam pre teba admin vytvoril. Ak ti to vyčarí úsmev na tvári aspoň budeš vedieť že nikdy nie je tak zle aby nebolo ešte horšie. Vyspi sa a na druhý deň bude hádam všetko fajn). Aa ešte nakoniec si myslím, že na fb nesmú chýbať motivačné stránky. Ak to vedú ľudia, ktorí sa do toho rozumejú, dokážu vás neskutočne nakopnúť v napredovaní a pritom to robia s dobrým úmyslom a zadarmo. :) Myslím, že je to jedna z najlepších funkcií, ktorú (ani neviem kto) vymyslel na fb a celkovo vo svete. :)
Narodeniny, udalosti... Vieš kedy majú tvoji známi narodeniny? :) Možno poznáš výročia najbližších, ale určite nemáš v hlave kompletný zoznam toho, kto kedy oslavuje. Keď si tak vezmete táto funkcia je na fb aj užitočná aj strápňujúca. :D Proste ak máte známych a tí majú narodeniny či meniny určite ich poteší nejaké to blahoželanie. Ale čo ak má narodeniny (vymyslím si) váš najlepší kamarát a vy proste zabudnete pre veľký zhon? Traapas :) Ale? fb kalendár udalostí je stále s vami a preto hor sa do obchodu pre čokoládu :D (a potom už len....jeej ty si nezabudool...jasne že niee).

To je na dnes odomňa a všetko a už len asi na záver poviem toľko. Ak sa vás v škole budú učitelia pýtať, že prečo toľko vysedávate pred fb a neučíte sa, ukážte im tento príspevok a čo viete? Možno vám večer príde žiadosť od vašej učiteľky s ktorou si popíšete, zahráte hru, alebo vám lajkne fotku (selfie) :)

Pekný zvyšok večera :)

Kladné zmeny dnešnej mladej generácie (2. časť)

Pekný večer všetkým. :)

Pre začiatok pre istotu ešte raz ozrejmím, že toto je pokračovanie k predošlému príspevku no už to je zamerané na presný opak včerajška, teda na tie pozitívnejšie zmeny mládeže. :)
Dlhú dobu som uvažovala o čom presne sem vlastne napíšem a či tu vôbec niečo také napíšem. Ak mám byť úprimná tých negatív je viac ako pozitív, no predsa sa na nás mladých nájdu aj tie dobré veci. (haha dovolím si povedať, že nie na každom ;) )

Mnoho dospelých na nás teenagerov hovorí, že sme skazená mládež, nevieme sa správať aaá tak ďalej. To síce možno je pravda no prečo hneď všetkých hádžu do jedného vreca?
(Kecám veľa a od veci idem teda konkretizovať)

Môj stredoškolský život :) sa začal 1. mesiac na obchodnej akadémií (pozdravujem), ktorá mi síce nesadla a momentálne som niekde úplne inde no v hlave mám doteraz jednu milú situáciu. Mali sme hodinu administratívy s našou pani profesorkou a v momente kedy sa blížil koniec hodiny s nami trošku debatovala o tom ako sa nám tu páči atď (nepodstatné) no potom prišla s otázkou aké sú naše pocity z tejto školy a neskôr povedala (citujem) "a síce vy ste už tá generácia, ktorá sa nebojí ísť do neznámych vôd a všetko rada vyskúša". Väčšina sme jej ako veľkí frajeri prikývla, že má pravdu. :) ...Neviem ako vy, no podľa mňa ju mala. Vezmite si pár rokov dozadu ľudia vo veku od 10-18 neboli takí akými sú dnes. Proste v dnešnej dobe je mnoho možností. Či už pracovných alebo tých viac dobrodružných. Každý má v hlave sny a ciele. Splniteľné aj nesplniteľné. Mnohí z nich ich síce postupom času vyhodia z hlavy a povedia si, že je to zbytočnosť no prevažná väčšina sa postaví za to čo chce a ide si za tým. Áno, sú tu aj tí, ktorí si dávajú vysoké ciele, ale prečo nie? Sebavedomie ako sebavedomie. Ak si myslíš, že na niečo máš tak si za tým choď a neboj sa ani tých mizerných prekážok, ktoré sa ti postavia do cesty. Je to predsa o tom! Prečo by si sa mal vzdať niečoho po čom túžiš? Prečo by si mal zahodiť šancu keď sa ti sama ponúka? Choď a vezmi si ju! :)
Zhrniem to teda do celku. Dnešná mládež sa nebojí skúsiť neznáme veci a rada sa do toho hrnie hoci aj bezhlavo. (Rebelizmus :) → just joke)

Ako som na začiatku povedala je to síce smutné, no v dnešnej dobe je viac toho zlého ako dobrého a preto sa aj slová k tejto téme hľadajú o čosi ťažšie, ale takým ďalším príkladom toho, že dnešná generácia je o čosi lepšia ako tá predchádzajúca, je charitatívna činnosť. Mnohí mladí ľudia sa zapájajú do takýchto akcií s cieľom podporiť tých, ktorí nemajú v živote toľko šťastia ako my ostatní. V takýchto činnostiach spoja dobré s užitočným. :)

Čo ďalej?
Téma, ktorú idem práve rozpísať, bude postupom času rozpísaná aj v osobitnom príspevku týkajúceho sa danej problematiky a týka sa vyjadrenia si názoru. Dá sa povedať, že to má aj svoje kladné no zároveň záporné stránky. Niektorí sa neboja postaviť sa za svoj názor a presadiť sa ním, iní naopak áno. Niektorí sa neboja povedať NIE, iní naopak áno. Prečo to tak vlastne je? Určite môžme s jasnosťou povedať, že je za tým spoločnosť v akej sa daný jedinec nachádza. Ak ste od malička vedený k tomu, že životom sa nepretlčieš ako cez ružovú záhradu, budú aj tvoje názory na svet vyzerať oproti tým ostatným o dosť rozdielne. K tomu chcem momentálne povedať len toľko, aby ste sa nebáli vyjadriť sa pred ostatnými aj keď mnohokrát to proste nejde no či už je za tým strach, uzatvorenosť a podobne, dá sa cez to dostať a popasovať sa s tým.

Ak niečo chceš, budeš preto bojovať. Ak to necháš tak, potom to zrejme nemalo zmysel. :)

Prajem krásny a ničím nerušený zvyšok pondelkového večera a ďakujem za pozornosť. :)

Záporné zmeny dnešnej mladej generácie (1. časť)

Pekné nedeľné (myslela som, že poobedie, ale odkedy som sa naposledy pozrela na čas prešli 3 hodiny) ..tak teda pekný deň všeobecne. :)

Túto tému som si rozdelila na 2 časti, keďže to má aj svoje kladné a zároveň záporné stránky. Dnešná téma bude o tých viac záporných.

Začnem myslím s otázkou aké to bolo pred niekoľkými rokmi dozadu?
Decká sa hrali na ihrisku a kreslili si omaľovánky, žiaden facebook či pokec, žiadne x-centimetrové tablety alebo i-phony, apple sa jedlo nie sa do neho klikalo ( :) ) Za cigarety sa považovali tyčinky a alkohol sa lial do vrchnákov plastových fliaš. Príjemné a vtipné spomienky myslím. :)
Ale ako je to dnes?
11-ročné dievčatá sa maľujú, čo im pridáva na výzore teda človek by im typoval aj o 3-5 rokov viac ako v skutočnosti majú.
12-ročné dievčatá plačú, preto že im nevyšiel týždňový vzťah ("malo to byť minimálne navždy" -_-).
13-ročné dievčatá si kúpia tričko s výstrihom tak veľkým, že sa pýtate prečo rovno nechodí bez toho trička?
14-ročné dievčatá si naopak myslia, že ak dajú na net status o tom na akej úžasnej chlastačke boli tak im všetci zatlieskame.
15-ročné dievčatá už snoria po diskotékach a nočných kluboch ako veľké paničky noa nakoniec 16-tky sa môžu hlásiť do relácie "tehotné v šestnástich" pretože si myslia, že ak sú s niekým vo vzťahu vyše mesiaca už je to ten pravý a bude tu aj v tých najhorších dňoch.
U chalanov je to niečo podobné (samozrejme odmyslíme si to maľovanie, výstrihy a tehotenstvo :) ).
12-ročný plače pre dievča, ktoré odišlo za iným a pritom vedľa seba mala niekoho kto ju ľúbil
13-ročný cigaretka v ruke,
14-ročný každý piatok s kamarátmi na pivku,
15-ročný je nadržaný a keď mu nevyhovejete už ste tie zlé.
16-ročný berie drogy, pretože má pocit, že potom mu bude lepšie

Príde vám takéto správanie normálne?! To už naozaj nejestvuje pojem "pud sebazáchovy"?
Problémom prečo sa to všetko deje je dnešná spoločnosť. Rodičia na tieto deti nemajú čas, pretože sú unavení a prepracovaní. Nedokážu si na svoje ratolesti nájsť čas a zabaviť sa s nimi. Ďalším faktorom je kolektív v akom sa decká nachádzajú. Samozrejme ak je niekto obklopení ľuďmi, ktorí ešte natoľko nestratili rozum tak sa do takých šlamastík nedostane no kto sa baví s ľuďmi, ktorí sa vedia zabaviť len pri fľaši alkoholu je to už na prvý pohľad o inom.

Viem, že je tu ešte mnoho ľudí, ktorí sa do takýchto vecí nedali zatiahnúť a dúfam, že to tak ostane aj naďalej. :) Ak si niekto myslí, že bude frajer tým, že bude škodiť sám sebe je to skôr úbohosť. Normálny človek na seba dokáže upútať pozornosť aj bez tých celých maškarád. ;) 

Neboj sa ukázať svoj hudobný štýl

(Oficiálne prvý príspevok so zameraním na určitú tému :) )

Pre začiatok prajem každému kto si toto číta peknú sobotu :) a rovno položím (básnickú) otázku. Ideš po ulici z mobilu ti ide nahlas tvoja obľúbená skladba a zrazu vykročí oproti tebe niekto cudzí. Možno zrovna nepatrí k fanúšikom toho čo tebe práve beží z mobilu/mp3. Čo urobíš? Vypneš to, alebo práve naopak zahráš sa na rebela :) a ešte si tú pesničku spustíš hlasnejšie? ...Jestvuje mnoho odpovedí. Možno si to v tej chvíli vypneš, možno necháš bežať a pokračuješ ďalej, možno pridáš volume, možno prepneš na iný žáner. Každý by reagoval v danej situácií asi rozlične.
Skúsim teda reagovať na tie viac záporné reakcie. Prečo by ste sa mali hanbiť za to čo počúvate? A už vôbec..prečo by ste si mali prepínať skladbu, len preto že sa to nepáči tej druhej osobe?? Každý z nás ma predsa iný vkus a iné požiadavky na hudbu. Niekto si radšej pustí rock, niekto rap a iný zase pop alebo country. Hudba ako hudba!
 Ďalšia rada polemizačných otázok...a čo by spravila osoba oproti vám? Prejde v tichosti okolo vás alebo začne vykrikovať, že počúvate hlúposť? Pozrite sa naokolo seba a všímnite si ľudí, ktorí vás obklopujú. Každý má iné oči, vlasy, postavu a celkovo..má iné povahové črty a iné životné skúsenosti. Možno vám sa páči pop, pretože v ňom cítite rytmus a ľahkosť, jemu sa môže páčiť rock, pretože to má v sebe (ako sa hovorí) väčšie grády. Nastáva situácia že vám sa nepáči štýl danej osoby a danej osobe sa nepáči naopak ten váš. Je teda podmienkou aby ste na seba začali útočiť a urážaťsa? Nie je! Proste každá osoba má sluch vyvinutý pre iný hudobný žáner a každý hudobný žáner má niečo do seba. Niečo, čo ten druhý nemá.

Preto ak (zase použijem príklad tej cesty po ulici :) ) kráčaš a oproti tebe ide niekto, kto zrovna nepočúva to čo ty, neboj sa toho! Práve naopak nerieš to a pokračuj ďalej svojím smerom. Dotyčná osoba ti nemôže povedať vypni to! Ak už sa jej to nepáči nech to teda nepočúva, nech ide svojou cestou a rieši to, čo napĺňa ju.

Je tu ale ešte jeden problém týkajúci sa hudby, ktorý úzko súvisí s tým, ktorý som pred chvíľou rozpísala.
Si v kolektíve ľudí, nedarí sa ti zapadnúť medzi nich a všetci počúvajú všetko možné len nie to čo ty. Ty chceš zapadnúť, ale tým čo ti beží zo slúchadiel ich nezaujmeš no práve naopak odkopnú ťa. Väčšina by kvôli takejto situácií okamžite začala so zmenou. Ale prečo? K čomu to je vlastne dobré? Chceš zapadnúť?? Prečo by sa nejaký chalan, alebo baba mali meniť kvôli nejakej skupinke úplných cvokov, len preto aby sa k ním začlenili?! Prečo by mali začať počúvať niečo úplne odlišné ich štýlu?
AK SA CHCEŠ NIEKAM DOSTAŤ, NEMEŇ SA ALE ZOSTAŇ SÁM SEBOU! PRETOŽE LEN VTEDY SI NÁJDEŠ SKUTOČNÝCH PRIATEĽOV A LEN VTEDY BUDEŠ CÍTIŤ, ŽE NIEKAM PATRÍŠ. 

Sám sebou ♪ ♫ ♥