Fotenie je tresný čin! Počkať, čo?

Hlásim sa opäť do služby! Tentokrát na dobu neurčitú, no verím, že mi to blogovanie vydrží dlhšie ako len pár dní. Momentálne mám v hlave obrovské množstvo tém, takže príspevky budú prichádzať v pravidelnejších intervaloch, pretože mám pocit, že mi každú chvíľu (s príchodom školy) vyfučia z hlavy :). Každopádne povedala som si, že je nanič písať blog, kde je to celé len o vyjadrovaní si názorov na určitú tému. Bude fajn trošku zabrdnúť aj do môjho okolia, a preto dnešný príspevok bude smerovaný na môj výlet do Košíc, kde som si bola trošku oddýchnuť behom vianočných prázdnin a čo to pofotiť.
Ale... čo by to bol za výlet, keby človek nezískal "milú" skúsenosť?

Zapamätajte si túto fotku, okolo nej sa to bude celé točiť a pri nej sa to celé začalo

No fajn, začnem. Došli sme do Košíc a samozrejme prvotný plán každého výletníka, je zájsť si do centra, a pozrieť sa čo je nové. Vonku bolo neskutočne chladno. (Už po odchode z domu mal človek pocit, že sa každú chvíľu premení na gigantickú kocku ľadu, ktorá sa roztopí až na jar.) Ako si tak vykračujeme po centre, prišlo mi ako fajn nápad spraviť nejaké zaujímavé zábery mesta a využiť tak, že som so sebou ťahala (do tej zimy) fotoaparát.

Spravila som prvý záber: „Dobre, tak toto je otrasné, mažem to." Druhý pokus: „It´s gonna be legendary!" A tu zrazu na mňa vybehla nejaká neznáma ženská a zrevala na celé centrum, „FOTENIE JE TRESTNÝ ČIN!!" S nechápavosťou v očiach sme sa na ňu všetci pozerali a rozmýšľali sme nad tým, či je v poriadku, či jej preskočilo, alebo či máme do piatich minút očakávať, že nás príde zatknúť sám Horacio Caine. (KLIK pre lepšie vžitie sa do situácie ) Napokon sme uvážili, že najlepšie bude povedať si svoje a s chuťou sa zasmiať. Milostivá dáma sa zvrtla na podpätku a trošku zahanbená, zašla do uličky, kde ju odvtedy už nikto nikdy nevidel. :) 

Ulička, do ktorej smerovali aj šľapaje už spomínanej pani :) 

Možno vás zaujíma, ako to pokračovalo ďalej. Nijako extra. Povedali sme si, že najlepšie bude nevracať sa k tomu a možno milostivej pani odkázať, aby si vstúpila trošku do svedomia a nerobila pred celým mestom výstup, ktorý aj tak nebol potrebný. 

Neberiem jej to síce za zlé, možno si myslela, že fotíme ju a spravíme si z nej nejakú srandu, fajn, vtedy by šlo o trestný čin, no ako ste si už mohli všimnúť, na žiadnej fotke nie je zdokumentovaná. Keby sa neozvala, možno že ani nezaregistrujeme jej prítomnosť.

Ako to ale pani myslela, to mi húta hlavou tak trochu dodnes. Chcela zaujať či možno trošku postrašiť? To je v tejto chvíli jedno a nikoho to nezaujíma. :D

Každopádne, ak ide o fotenie ako o trestný čin, je fajn (už keď fotím) ovládať trošku tieto veci a dávať si bacha na podobných ľudí. 

Štátne divadlo v Košiciach

V dnešnej dobe je normálne zdieľať svoje fotografie na sociálnych sieťach a podeliť sa tak s priateľmi o svoje zážitky. Nikto to nerieši, nikto to nenahlasuje polícií, ľudia si to jednoducho omrknú, dajú tomu nejaký ten like a ďalej žijú svoj život. 

Ako som už hovorila kamarátkam, táto fotka mi príde úplne ako do časopisu Nové bývanie :)

→ KLIK pre zhliadnutie zvyšku fotografií

Týmto príspevkom by som vám chcela tiež odkázať, aby ste si nerobili ťažkú hlavu z toho, že v meste narazíte na nepríjemných ľudí. Takí ľudia tu boli vždy a zbaviť sa ich nie je vždy jednoduché. Choďte si za svojim, neriešte to a uvidíte, že ich to prejde aj samých. Ako ja hovorím, niektorí ľudia majú pocit menejcennosti, tak si to musia nejako kompenzovať.

To by bolo na začiatok (rozbehu blogu) všetko a prajem Vám pekný začiatok nového týždňa, a tým čo idete do školy (pomaly po mesiaci) pevné nervy! :)