Začnem teda...
Na začiatok vám ale predstavím pár situácii, na základe ktorých budem rozvíjať dnešný príspevok.
Ste v škole. Máte písať písomku a každý človek na ňu reaguje ináč. V podstate sa nájdu ľudia, ktorí na to budú reagovať rovnako, no zamerajme sa viac na tých, ktorí zmýšľajú tak trochu (viac) svojsky. Flegmatici? - No stress
Optimisti? - No stress
Realisti? - Vedia čo ich čaká, ale no stress.
Zvyšok? -SODOMA GOMORA.
Do skupiny ľudí sodoma gomora :) , by sme mohli začleniť pesimistov a neúspešných, nemyslíte?
Na zmýšľaní takýchto ľudí je mnoho vecí, ktorým sa nedá pochopiť, nemáte chuť ich počúvať a predsa ste nútení podrobiť sa im.
Takýchto ľudí by som začlenila do dvoch skupín → bifľoši a tí druhí neviem, nazvime ich blázni (v tom smutnejšom slova zmysle).
Chyba bifľošov je jasná. Fráza "nič neviem" či "bože neučila som sa, dostanem 5" je u nich na dennom poriadku. Really? Všetci dobre vieme, že títo ľudia sa dané učivo učia dokiaľ to nevedia na 100% a nepohnú sa od toho, kým to všetko nevedia. Druhý deň hrajú divadlá, že nie sú vôbec pripravení a písomku pokašľali, no a keď im dôjdu výsledky zmenia sa Missky - "vôbec som to nečakala".
Týmto ľuďom by som odporučila, aby ostatným nepodkladali hlúpe verzie o ich vzdelávaní sa, pretože každý normálny človek vie, kde je pravda. Jednoducho samým sebe priznajte na čo máte a neznižujte sa niekam, kam vôbec nepatríte.
Prejdime k tým druhým. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí vedia že ich čaká náročný test, no jednoducho na to kašlú a ignorujú to. Nepokúšajú sa alespoň trošku zamakať kvôli lepšiemu prospechu. Nezaujíma ich budúcnosť, spoliehajú sa na druhých a držia sa frázy, že nejako bolo, nejako bude. Ako týmto ľuďom pomôcť? Nijako. Jedinou pomocou si môžu byť oni sami, no pokiaľ prídu na to, že kdesi robia chybu, vo väčšine prípadov je dosť neskoro nad nejakou nápravou uvažovať.
Predstavme si ďalšiu situáciu, ktorou sa pomaličky budem dostávať už k jadru témy.
Opäť ste v škole. Už je ale po písomke a v tejto chvíli sa máte dozvedieť výsledky testu.
Jasné. Flegmatici, optimisti a realisti no stress. Zvyšok? Tu by som týchto ľudí už nenazývala bifľošmi, nerdmi či hlúpakmi. Toto je trošku iný príbeh, ktorý poukazuje viac na to, akými sme ľuďmi a ako reagujeme v istých situáciách.
(Okey, vezmem si na ukážku bifľoša. Neviem prečo, ale títo ľudia sú dobrými exemplármi na opisovanie fakt zvláštnych situácií :) ). Normálne učiteľ písomky porozdáva osobne, čož sa mne osobne pozdáva, pretože? A tu je to de facto problému. Mnoho ľudí mi túto situáciu opisovalo v ich triede a tak sa s vami o ňu podelím.
Učiteľ: Tu máte písomky, porozdávajte si ich....A šup! Na nohách je už triedny nerd, ktorý sa pomaly nepotrhá len aby to mohol porozdávať. Jasné, ďakujeme mu za to, že nám spravil láskavosť a nemusíte to rozdávať my. Avšak má to svoj háčik. Normálne si človek pozrie na papieri meno žiaka, ktorému písomka patrí a podá mu ju. Nestará sa čo mu tam píše, len mu ju slušne podá a rozdáva ďalej. Tým druhým ale nedá a musia si pozrieť počas rozdávania aj komplet test a zároveň známku akou bol jeho spolužiak "obdarený".
V niektorých prípadoch si dotyčný ešte vyslúži pofiderný pohľad, že wau ty máš jednotku/wau ty máš šestsku, ale nezaoberá sa tým.
Inteligencia sa nemerá počtom jednotiek, ani počtom pätiek. To čo z vás v budúcnosti bude sa odvíja na základe toho, akým ste človekom a ako sa správate k druhým ľuďom. Nenávidím, ak niekto, kto dostáva veľa zlých známok, je automaticky odstrkovaný od spoločnosti len preto, že sa neučí. Viete čo je ale iróniou? Že ľudia, ktorí prechádzali do ďalších ročníkov so štyrkami, skončili lepšie ako tí, ktorí mali prospech na výbornú. Pozor ale! Je rozdiel mať štyrky či päťky a absolútne to neriešiť oproti tomu mať zlé známky a pracovať na sebe mimo školu. Zmyslom života nie je presedieť 20 hodín nad knihami a veriť že to z vás vyseká prezidenta, manažéra či podnikateľa. Dostať sa niekam hore nejde cez známky. Všetko si musíte vybojovať! To čo sa naučíte v škole je len zlomok toho, čo vás čaká tam vonku. Niekto sa veľa učí a hovorí ako nič nestíha, má to vo svojom živote ťažké a je úplne vyčerpaný, pretože popritom chodí na milión krúžkov. Niekto druhí ale popri štúdiu venuje svoj čas športu či brigáde, má zdravotné problémy, alebo sa mu stala vážna záležitosť. Sťažuje sa? Nie! Tíško to pretrpí, dostane sa cez to a má za sebou životnú lekciu, ktorá mu dodáva motiváciu ďalej sa zdokonaľovať.
V dnešnej dobe sa nájde ešte stále mnoho ľudí, ktorí školu neskutočne prežívajú a robia z toho tak veľké haló akoby to bol základ celého bytia. Pozrite sa tam vonku! Pozrite sa na to, čo všetko sa v našom štáte deje. Ľudia, ktorí na strednej či základnej dostávali jednotky či dvojky, teraz stoja pred úradom práce a doslova žobrú o zamestnanie, pretože nemajú peniaze na to, aby sa dostali na vysokú školu. Ekonomika hýbe svetom a to kam sa dostanete za pár rokov určuje viac vaše odhodlanie ako naučenie sa 10-stranovej látky o zložení tela rastliny či pripravenie sa na súťaž v recitácií.
V škole ako takej samotnej ide možno niektorým o to byť tým najlepším študentom, avšak skúste sa na to pozrieť z inej stránky. Všimli ste si ako klesá rok čo rok kvalita škôl? Na školu, kde sa niekedy nedostal študent s priemerom lepším ako 1,2 sa dnes dostane takmer každý. Dennodenne vám politici sľubujú lepšiu budúcnosť, no jediné čo sa zlepšuje je možno tak počasie. Ľudia prestávajú dôverovať, nechávajú sebou manipulovať a všetkých a všetko posudzujú len podľa názorov niekoho, koho možno ani poriadne nepoznajú, len si to tak myslia.
Takže, až najbližšie niekoho budete chcieť hodnotiť podľa jeho známok, najprv sa uistite o tom, či je u neho všetko v tom najlepšom poriadku. Nie, každý musí byť presne takým akým vyzerá byť navonok a nie každý musí byť zrovna takým, akým sa zdá byť vnútri. :)
Prajem pekný víkend a budem rada za akúkoľvek formu zdieľania tohto príspevku. :)
